nedeľa , november 18 2018
Tenisový Svet / Blog / Analýzy hráčov: Alexander Zverev
Foto: TASR

Analýzy hráčov: Alexander Zverev

Alexander Zverev patrí medzi hráčov, od ktorých sa v budúcnosti očakávajú veľké veci. Zatiaľ sa však nedokáže výraznejšie presadiť na Grand Slamoch, čo mu mnohí čoraz hlasnejšie vyčítajú. Dnes si na tohto mladého Nemca „posvietil“ tenisový tréner Ján Solčáni.

„Sascha“ pochádza z tenisovej rodiny a podmienky na to, aby sa z neho stal dobrý tenista, mal priam ideálne. Jeho otec bol ruský profesionálny tenista a neskôr tréner. Matka taktiež trénerka a jeho o 10 rokov starší brat Mischa je dodnes aktívny profesionál. Prvú svetovú stovku dosiahol v roku 2015 len mesiac po svojich 18. narodeninách. ATP ho v tom roku odmenila cenou „hráč zajtrajška“.

Alexander Zverev je mladý, talentovaný, sebavedomý, drzý, ambiciózny a v neposlednom rade vysoký tenista. Jeho 198 cm je a bude v jeho hre vždy veľkou devízou. Má len 21 a z 5. pozície v rebríčku ATP už dýcha na chrbát 32-ročnému Nadalovi, 31-ročnému Djokovičovi, 29-ročnému del Potrovi a 37-ročnému Federerovi. A to odhadujem, že je len niekde na 80-85 % svojho potenciálu. So svojím stále ešte nenaplneným potenciálom vzhľadom na rezervy, ktoré tento mladý tenista ešte má (hlavne po telesnej a taktickej, ale trošku aj technickej stránke) je zrejmé, že miesto svetovej jednotky je na dohlaď.

Na chvíľku sa ešte vrátim k jeho výške, keďže práve tá hrá dnes nielen vo Zverevovej hre veľkú rolu. Pre zaujímavosť vám predstavím hráčov prvej svetovej 30-ky, ktorí sú vyšší ako 190 cm. Tieto štatistiky budú pre mnohých možno šokujúce:

ATP rebríček (16.9.2018):

4. Juan Martín del Potro / 198 cm

5. Alexander Zverev / 198 cm

6. Marin Čilič / 198 cm

7. Grigor Dimitrov / 191 cm 

9. Kevin Anderson / 203 cm

10. John Isner / 208 cm

15. Stefanos Tsitsipas / 193 cm

17. Jack Sock / 191 cm

20. Miloš Raonič / 196 cm

25. Karen Chačanov / 198 cm

27. Nick Kyrgios / 193 cm

Túto skupinku gigantov dopĺňa ešte partia ôsmich hráčov, ktorí majú po 188 cm, čo taktiež nie je málo a štyroch hráčov, ktorí majú po 185 cm (Federer, Nadal, Thiem a Pouille). Pre lepšiu predstavu porovnám dnešnú hráčsku lóžu na turnaji ATP s basketbalovou šatňou americkej NBA. Bývalá svetová trojka David Ferrer zo Španielska, ktorý patril so 175 cm medzi najnižších hráčov na okruhu, sa nedávno vyjadril, že „hráči budú musieť mať aspoň medzi 180 a 190 cm, aby mohli vôbec hrať závodný tenis. Myslím si, že hráči s výškou akú mám ja, na okruhu vymiznú.“ Zaujímavá skupinka pelotóniku  „posledných mohykánov“ –Goffin (180 cm), Nišikori (178 cm), Fognini (178 cm) a Schwartzman (170 cm) na 11., 12., 13. a 14. mieste ATP  potvrdzuje pravidlo, že ani nízkeho hráča netreba hneď zatracovať. Táto skupinka akoby sa držala pokope zo strachu z okolitých velikánov.

Vysokí hráči sa aj napriek svojim rozmerom vedia dnes pomerne dobre hýbať, pokrývať kurt a ich hra nie je len o štýle servis-volej ako to bolo pred rokom 2000. Keďže žiadne dôkazy na stole nemám, tak sa viac k špekuláciám a spojeniu Zverevovej generácie mladých hráčov s užívaním rastového hormónu vyjadrovať nebudem, len túto tému pre istotu touto cestou v článku aspoň raz sarkasticky spomeniem.

TECHNIKA

Ak vie vďaka správnej biomechanike úderov vysoký hráč správne používať svoje „páky“, o čo sa Zverev aj snaží, tak môže byť pre svojich protivníkov nočnou morou. Po technickej stránke by som vyzdvihol jeho schopnosť hrať údery čo najďalej od tela. Pri rozvoji hráčovej techniky tréneri tento bod často podcenia, resp. ani nevedia aký je tento bod pre efektivitu hry dôležitý. Zväčšuje sa tým nielen rýchlosť úderov, možnosti rotácií, uhlov, ale aj minimalizuje opotrebovanie tela.

Ponechať zverenca hrať s lakťom pri tele alebo extrémnym držaním je to isté, ako vedome šoférovať auto s ručnou brzdou. Limitovať týmto spôsobom biomechaniku tela a prirodzenú kinetickú reakciu prenesenia energie od nôh cez raketu až do loptičky, a tým efektivitu hry, a tou celkovú výkonnosť hráča, by malo byť doslovne trestné. Nespomínam ani fakt, že to môže mať neskôr následky na zdravie hráča.

Áno, hrať a vyhrávať sa dá s akýmkoľvek štýlom, držaním rakety, či postavením! Hlavne v mladších kategóriách hráči vyhrávajú vďaka svojej atletickosti, väčšej súťaživosti a bojovnosti. Veľa trénerov sa na tom zvezie a priživuje. Áno, viem, že narúšať a opravovať čokoľvek zautomatizované je náročné a frustrujúce pre trénera ako aj hráča. Ja chcem ale touto cestou hlavne pripomenúť a zdôrazniť, aby sa nebrala úvaha len na krátkodobé výsledky hráča, ale na dôležitejšie veci.

Tými sú maximalizovanie potenciálu hráča, skvalitnenie možností úderov a šetrenie tela pred opotrebovaním. Tak to je napríklad aj v strave a financiách. To, ako sa dlhodobo stravujeme a ako nakladáme s finančnými prostriedkami sa prejaví v budúcnosti. V skratke, dobre investovať do budúcnosti hráča sa vždy oplatí viac, ako myslieť len na krátkodobý úspech.

Pohlaď na zaťaženie svalstva, kĺbov a šliach od chrbtice až po zápästie je na ilustračnej fotografii zreteľný a v prevedení aj ľahko dokázateľný. Bude mať supertalent Nick Kyrgios alebo nemenej talentovaná Belinda Benčičová vďaka spomínanej chybičke krásy v budúcnosti problém so zápästím, predlaktím, či krčnou chrbticou skôr ako Nadal, Federer, Tsitsipas či Zverev? Nie je to zaručené, ale šancu majú oveľa vyššiu, tak na čo riskovať.

POHYB

Akcelerácia je u takého hráča, samozrejme, horšia, ale ako by sme aj chceli mať zo žeriavu Aston Martin!? Akokoľvek, Alexander na svojej telesnej časti hry tvrdo pracuje a je predpoklad, že ju bude pod dohľadom tých najlepších trénerov len zlepšovať.

Jednoduchosť a efektivita. Zverev na obrázku ukazuje štyri najdôležitejšie postavové prvky riternu. Samozrejme, ak nerátam ten najdôležitejší bod, ktorým je prehodiť loptičku cez sieť, resp. dostať ju do výmeny.

  1. Ukážkové nakročenie > split-step > a hra z otvoreného postavenia
  2. Naklonený dopredu, pekne vytočí hornú časť tela ľavým ramenom bočne k sieti
  3. Lakeť drží od tela, čím zväčšuje efektivitu svojho úderu/hrá nielen viac od seba, ale aj pred sebou – má väčšiu „páku“
  4. Raketa je v skoro horizontálnej polohe „za loptičkou“, včas pripravená na úder

Kde vidím kľúč k úspechu Alexandra Zvereva mladšieho?

  • Prísny otec so skúsenosťami z profesionálneho tenisu. Tvrda „ruská“ ruka a dohlaď nad procesom celkovej prípravy, výberu turnajov a financovania bola určite kľúčová. Pod dohľadom otca nemal Alexander možnosť povedať nie. Väčšina úspešných tenistov má ten istý príbeh, kde dominantný rodič obetoval všetko a viedol hráča až na vrchol (Williams, Šarapov, Benčič, Djokovič, atď.). Nepohodlného trénera sa vie mladý tenista vždy ľahko zbaviť mnohými spôsobmi, ale rodiča, ktorý mu dáva jesť, strechu nad hlavou a predstavuje autoritu, sa len tak ľahko nezbaví.
  • To, že vyrastal a sledoval svojho staršieho brata hrať tenis na profesionálnej úrovni bolo pre neho obrovskou motiváciou. Už ako dieťa mal možnosť ochutnať tú atmosféru.
  • Možnosť trénovať s o 10 rokov starším profesionálnym hráčom na dennom poriadku má len máloktorý 11 až 15-ročný junior. Aj oddanosť brata určite pomohla „Saschovi“ byť tam, kde je dnes.
  • Súťaživosť a ambicióznosť sú vlastnosti, ktoré som spomínal v článkoch už niekoľkokrát a viditeľne tieto vlastnosti majú čo dočinenia s predpokladom na úspech. Alexander Zverev je extrémne súťaživý v čomkoľvek čo robí.

BUDÚCNOSŤ

Alexander Zverev je pre mňa nielen lídrom mladej krvi, hráčov, ktorí v roku 2018 ukázali svoj potenciál a v roku 2019 im predpovedám ešte dominantnejšie postavenie na špici mužského tenisu, ale dovolím si napísať, že je to aj adept na post svetovej jednotky a majiteľa kolekcie niekoľkých grandslamových trofejí.

Bio trénera Jána Solčániho

V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pracoval po svete s mnohými hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 45), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Wu Ti (ATP 186), Čang Č‘-čen (ATP 335), Čou I-miao (WTA 127) a niekoľko poľských, srbských, bulharských, švajčiarskych a slovenských juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča. 

Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik a poradca, ktorý klientovi na požiadanie detailne zhodnotí herný prejav a celkový stav, v ktorom sa v danom momente tenisový hráč nachádza. V prípade potreby taktiež zhodnotí výkonnosť celého realizačného tímu a všetky okolité vplyvy, ktoré môžu priamo či nepriamo/krátkodobo, či dlhodobo ovplyvňovať výkon a výsledky hráča. Nakoniec pripraví plán ako zlepšiť efektivitu celého tímu a tým reťazovo nielen výkonnosť hráča a jeho výsledky na turnajoch, ale v konečnom dôsledku aj jeho/jej umiestnenie v lokálnych, národných, či medzinárodných tabuľkách.

O nás Michal Pokrivka

Môže Vás zaujímať

Analýzy hráčov: Nick Kyrgios

Talentovaný, kontroverzný, nevyspytateľný sú asi najčastejšie prívlastky, ktoré sa spájajú s Austrálčanom Nickom Kyrgiosom. Dnes …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

ten + nine =