sobota , február 16 2019
Tenisový Svet / Blog / Analýzy hráčov: Rafael Nadal
Foto: TASR

Analýzy hráčov: Rafael Nadal

Tenisový tréner a metodik Ján Solčáni sa opäť hlási o slovo s analýzou konkrétneho hráča. Je ním španielsky fenomén Rafael Nadal – podľa mnohých najlepší antukár všetkých čias.

Mojou prioritou v roku 2019 bude analyzovať predovšetkým mladých hráčov. Akokoľvek, tenis je šport, v ktorom dnes dominujú najmä tridsiatnici. Jedného z nich nechcem a nesmiem vynechať. Býk, buldog, mašina. Ide, ide a ide. Zahryzne sa do vás a nepustí ako hyena. Nočná mora protihráčov… Rafael Nadal.

BIO

O tom, čo je verejne známe, sa mi písať nechce. Preto len v skratke spomeniem jeho najvýznamnejšie úspechy. „Rafa“ vyhral Davis Cup reprezentujúc Španielsko až 4-krát, v zbierke má neuveriteľných 79 turnajových trofejí, z ktorých je až 17 grandslamových. Vyhral všetky štyri grandslamové podujatia. Raz dobyl Melbourne (Australian Open), 11-krát Paríž (Roland Garros), 2-krát Londýn (Wimbledon) a 3-krát New York (US Open). Je majiteľom zlatej medaily z olympijských hier v Pekingu za dvojhru (2008) a v Riu de Janeiro za štvorhru (2016).

V roku 2003 sa stal druhým najmladším hráčom, ktorý sa prebojoval do top 100 rebríčka ATP. Pri svojom debute vo Wimbledone vo svojich 17 rokoch sa po Borisovi Beckerovi stal druhým najmladším hráčom, ktorý sa dostal do tretieho kola. V roku 2006 vyhral všetky zápasy, ktoré hral na antuke.

CHARAKTER

Bol vždy motivovaný stať sa ešte lepším. Vo svojej profesionálnej kariére vraj vynechal vďaka zraneniam viac ako 25 mesiacov, no nikdy sa nevzdal, dokonca často zranený v zápasoch ešte pokračoval a vyhral ich. Predstavte si psa, ktorý naháňa klobásku zavesenú pred nosom. Neprestáva, až kým ju nedostane alebo neodpadne od únavy. Nezamýšľa sa and tým, čo ho to bude stáť. Má len jeden cieľ.

Pozíciu svetovej jendotky okupoval najprv Roger Federer a neskôr Novak Djokovič. Stále bol niekto o málinko lepší ako on, aspoň podľa rebríčka ATP. Od augusta 2005 do augusta 2008 bol Rafa tri roky bez prestávky svetovou dvojkou v tieni Federera. Dá sa povedať, že spomenutí hráči posúvali jeden druhého a druhý tretieho o niečo ďalej, a tým boli všetci donútení zdokonaľovať svoju hru.

Byť svetovou jednotkou bolo niečo, za čo by dal „Rafa“ všetko a ono to aj tak vyzeralo. Pre niekoho ako Nadal to znamená len motiváciu trénovať tvrdšie. Tento hráč dáva totiž zo seba všetko do poslednej loptičky. Najmä vďaka tomu sa stal vzorom pre desaťtisíce hráčov a nadšencov tenisu.

Niekto ho miluje a niekto zas nenávidí. Djokovič si získaval fanúšikov vďaka niekedy až silenému humoru a Federer zas svojou plynulou hrou a nákazlivou elegantnosťou. Rafael to všetko musel prebiť svojimi výkonmi a bojovnosťou. Nepomohlo mu ani to, že nevedel dobre po anglicky. Verejná prezentácia je totiž aj v tomto športe veľmi dôležitá.

Tenis je veľký biznis a hráči sú produktom, ktorý by sa mal nejakým spôsobom predávať. Sám som si myslel, že jeho vzhľad a prejav počas zápasov nie je veľmi sympatický, skôr nepríjemný, ale zmenil som svoj názor po tom, ako som ho stretol naživo a prehodil s ním pár viet. V súkromí je veľmi priateľský a mimo iného je aj „závislák“ od PlayStation.

pred 8 rokmi som počas turnaja v Šanghaji mal v players lounge tú česť s ním prehrať vo FIFE

TECHNIKA

Forhend má svoje chybičky, ale je to jeho veľká zbraň. K bekhendu nemám čo povedať. Voleje a podanie Nadal stále zlepšuje. Hrá ešte často v záklone, čo bude tým, že používal oveľa defenzívnejší štýl hry a západné držanie na forhende, ale aj na tom pracuje a stále častejšie presadzuje prechod do agresívnej hry.

Rafael Nadal je momentálne najlepšie riternujúcim hráčom na profesionálnom mužskom okruhu, čoho dôkazom sú štatistky na www.atptour.com vyhotovené za posledných 52 týždňov.

Je taktiež na 3. mieste v historických tabuľkách. Najväčšími konkurentmi v tejto „disciplíne“ mu boli Andy Murray a Novak Djokovič. V poslednej dobe mu konkuruje Argentínčan Diego Schwartzman.

Ritern je rovnako dôležitým úderom akým je podanie. Na tréningoch mu však venuje len málokto dostatočnú pozornosť. Top juniori často nevedia zahrať napríklad forhendový slajz. Doplácajú na to neskôr pri riternovaní na rýchlejších povrchoch. Mnohí hráči pri riterne zbytočne riskujú, robia priveľké náprahy, nevytáčajú ramená, vyskakujú atď. Spočítajte koľko „darčekov“ odovzdá váš hráč protivníkom vo forme zbytočne pokazeného riternu.

Povedzme si na rovinu, keby mu strýko Nadal „podaroval“ o trošku lepšiu techniku úderov, tak by „Rafa“ nemusel vynaložiť až toľko sily a energie na pohyb. Telo sa tak jednoducho opotrebuje rýchlejšie. Skôr či neskôr a bez rozdielu na tom ako sa voláte. Najlepším dôkazom sú Nadalove časté zranenia. Mnohí spájajú zranenia s jeho vrodeným defektom na kostičke chodidla vďaka ktorej musí nosiť špeciálne výplne. Určite, niečo na tom bude. Telo totiž kompenzuje a vďaka tomu sa vraj jeho kolená, bedrové kĺby a možno aj chrbtica nerovnomerne zaťažujú. Štýl hry, ktorým sa roky prezentoval, mu v tom určite nepomohol.

Nechápte ma nesprávne, strýko Toni mu dal veľa a viedol ho k tým najväčším úspechom, lenže nik nie sme perfektný a v tejto sfére by som určite našiel jednu, dve, tri a možno aj viac nedostatkov.

narušená kinetická reakcia, ktorú blokuje uhol lakťa a jeho vzdialenosť od tela

Keďže hviezdy ako Nadal sú vzormi pre tisícky mladých hráčov, neúmyselne tým strýko Toni spôsobil veľa škody po celom svete. V teórii aj Rafael Nadal. Hráčov s mentálno-telesnými predpokladmi a vlastnosťami, aké mal malý „Rafa“, by chcel trénovať každý tréner. Pohybujem sa v tenise dosť dlho na to, aby som si dovolil tvrdiť, že podobné trénerské mená si síce rád vypočujem, ale ich úspechy beriem s rezervou, pretože viem, že hráči ako Nadal majú úspech predurčený a opečiatkovaný v rodnom liste.

Za výsledky s Nadalom si zaslúži rešpekt a vzdávam mu hold, napadá mi len taká filozofická otázka: „Koľko hráčov v živote Toni trénoval a koľkých okrem Nadala doviedol k vrcholu?“ Nechcel od Rafala peniaze, aby nestratil pozíciu, kde nie je od hráča závislý a sám priznal, že keby mu nebol strýkom, tak by ho možno niekoľkokrát vyhodil. Jeho prísny a autoritatívny trénerský štýl by s najväčšou pravdepodobnosťou nevydržalo tolerovať 90 % juniorov či profíkov. Paradoxne je podľa štatistík vďaka 16 získaným grandslamovým trofejám práve Toni najúspešnejším trénerom na svete.

Okrem začiatočnej náprahovej fázy ktorá so sebou prináša veľa negatív a neodporúčam ju nikomu opakovať, je forhend Nadala jeden z najlepších na okruhu. Forhendové dokončenie je určite optimálnejšie ako napríklad u Djokoviča, ale pomocná ruka im zavadzia obom.

STÁLE SA JE ČO UČIŤ

Aj hráč ako Nadal sa stále rozvíja. Za posledné roky urobil vo svojej hre už niekoľko dosť veľkých zmien. Zmenil forhendové držanie na semizápadné, vniesol do svojho repertoára úderov agresívnejšie dokončenia pri forhende a bekhende, začal častejšie vkračovať do úderov, vylepšil hru na sieti, pozmenil techniku podania a dnes ju upravuje znovu!

Áno, aj takýto hráč veci vylepšuje. Často sa ma ľudia pýtajú, „a nie som na to už stará?“, „nie je na technické úpravy v 30-ke už neskoro?“ Nie! Nikdy nie je neskoro. Všetko záleží v prvom rade na tom, či a ako bude hráč z plánovanej úpravy profitovať, ako aj na tom, či ju chápe a je ochotný to skúsiť. Aj v tomto prípade platí, že nič nie je zadarmo a bez práce a snahy nie sú koláče.

Ak sa mám zavŕtať do psychológie, tak tenisti zväčša po dosiahnutí určitých úspechov dosť spohodlnejú a nadobudnú určitú pozíciu v štýle, že ja som už niekto. Je jedno či sú v desiatke na Slovensku, v juniorskej stovke ITF, alebo prvej desiatke ATP. Stúpne im prirodzene ego. Nedôverujú hocikomu, sú poverčiví a zmeny doslova neznášajú. Stavia radšej na istotu. Takže odpoveď znie, keď má tréner dostatok skúseností podobné zmeny uskutočniť, tak mu v ceste stoji len hráčovo ego, dôvera a snaha vyskúšať to. Nič viac, nič menej.

ukážka optimálnej prípravy na forhend

dokončenie úderu horizontálnym topspinom pri agresívnejších úderoch je až na pravú ruku (ktorá mu zavadzia a brzdí kinetickú reakciu) skoro identické s Federerom

Poznám mnoho obhajcov teórie, že to aký štýl úderov či držaní hráč používa je asi nepodstatné, keďže Nadal bol svetovou jednotkou a dokázal tak získrať toľko grandslamových trofejí. Odkaz pošlem jasný. Hráči ako Rafael Nadal by porazili mnoho svojich mládežníckych protivníkov vďaka vrodenej bojovnosti, atletickosti a ambicióznosti aj s dreveným lopárom v ruke. Ideme teraz učiť ďalších hráčov hrať s dreveným lopárom?

99,99999 % hráčov nedokáže vyhrať Grand Slam ani s tými najlepšími trénermi, podmienkami, raketami a technikou. Ideme im to ešte komplikovať a limitovať ich hru extrémnymi postaveniami, nesprávnym pohybom, nevhodnými štýlmi úderov a extrémnymi držaniami rakety?! Na turnaji v Anglicku mi po tom, čo som zakázal Mártonovi Fucsovicsovi objednať si kolu k večeri, môj bývalý zverenec, ktorý s nami sedel povedal: „Prečo mu to nedovolíš, veď aj tak vyhral Wimbledon a bol juniorská svetová jednotka. Určite pil kolu.“

Pointu pochopí ten hráč až neskôr, pretože podľa mojej filozofie je úlohou trénera nielen naučiť hráča hrať tenis, sústrediť sa na daný turnaj, ale myslieť aj na rozvoj svojej osobnosti, ako aj to, ako sa bude cítiť zdravotne o jeden, päť, či 15 rokov. Aspoň ja to tak chápem a verím v to.

BUDÚCNOSŤ

Som veľmi zvedavý ako pre Rafaela Nadala dopadne táto sezóna. Vyzerá to, že ani v nej sa zraneniam nevyhne, ale na to je on už zvyknutý a určite zabojuje o ďalšiu možno aj grandslamovú trofej. Vďaka svojej bojovnosti a pracovitosti určite je a navždy zostane tenisovou legendou a inšpiráciou pre mnohých.

Bio trénera Jána Solčániho

V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pracoval po svete s mnohými hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 45), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Wu Ti (ATP 186), Čang Č‘-čen (ATP 335), Čou I-miao (WTA 127) a niekoľko poľských, srbských, bulharských, švajčiarskych a slovenských juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča. 

Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik a poradca, ktorý klientovi na požiadanie detailne zhodnotí herný prejav a celkový stav, v ktorom sa v danom momente tenisový hráč nachádza. V prípade potreby taktiež zhodnotí výkonnosť celého realizačného tímu a všetky okolité vplyvy, ktoré môžu priamo či nepriamo/krátkodobo, či dlhodobo ovplyvňovať výkon a výsledky hráča. Nakoniec pripraví plán ako zlepšiť efektivitu celého tímu a tým reťazovo nielen výkonnosť hráča a jeho výsledky na turnajoch, ale v konečnom dôsledku aj jeho/jej umiestnenie v lokálnych, národných, či medzinárodných tabuľkách.

O nás Michal Pokrivka

Môže Vás zaujímať

Analýzy hráčov: Grigor Dimitrov

Máme tu ďalšie vydanie tradičného blogu tenisového trénera a metodika Jána Solčániho. Dnes sa ocitol …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

9 + 3 =