štvrtok , jún 20 2019
Tenisový Svet / Blog / Generačné rozdiely sú dnes extrémne

Generačné rozdiely sú dnes extrémne

Po úspešnej sérii analýz hráčov prichádza ďalší blog od tenisového trénera Jána Solčániho. Tentoraz vám prináša pohľad na dnešnú mládež. 

Po pozitívnom ohlase na stručné analýzy profesionálnych hráčov, ktoré vám vďaka tenisovému svetu prinášam, som sa rozhodol (keď mi to čas umožní) v tom pokračovať aj v roku 2019. Snažím sa vyberať zaujímavých hráčov, byť stručný a osloviť každého. Cieľom je opísať vybraných profesionálnych hráčoch z môjho profesného pohľadu tak, aby to bolo nielen zaujímavé pre tenisových nadšencov a tipérov, ale aj poučné pre trénerov, rodičov, či samotných hráčov. Dnes som sa pre zmenu rozhodol rozpísať o niečom inom. Možno vás zaujme časť z toho, čo som sa dozvedel od americkej trénerskej legendy Nicka Bollettieriho, ako aj pohlaď na dnešnú mládež.

Mnoho z našich trénerov a hráčov už navštívilo juniorské turnaje Eddie Herr a Orange Bowl, ktorý sa považuje za neoficiálne majstrovstvá sveta juniorov všetkých kategórií. Na rozdiel od Európy je na Floride koncom roka ideálne počasie, čo mnohí využívajú napríklad na predsezónnu prípravu.

Po tréningu v IMG akadémii sme sa šli so zverencom najesť. K nášmu stolu prišiel starý opálený pán, ktorého som ja hneď rozpoznal. Nick Bollettieri. Je o ňom známe, že sa rád vyhrieva na slnku ako jašterička a nebolo to inak ani teraz. Najlepšie na tom je, že môj 15-ročný poľský zverenec nemal ani len šajnu, kto ten starý pán je.

Popri tom ako si Nick pochutnával na hranolčekoch s kečupom, hamburgery a zapíjal to všetko kolou, mi nedalo nevyužiť situáciu prísediaceho a prebrať s touto trénerskou ikonou niekoľko zaujímavých tém.

Už 82-ročný mal predsa tento americký tréner v rukách niekoľko svetových jednotiek a bol a je v branži považovaný za trénerskú legendu. Mal v rukách hviezdy ako Andre Agassi, Jimmy Courier, Monika Selešová, Mary Piercová, Maria Šarapovová, Daniela Hantuchová, Jelena Jankovičová, Nicole Vaidišová, Sabine Lisická, Sara Erraniová, Tommy Haas, Max Mirnyj, Xavier Malisse, Venus Williamsová, Serena Williamsová, Martina Hingisová, Anna Kurnikovová, Marcelo Ríos, Kei Nišikori a dva roky trénoval aj Borisa Beckera. Napriek tomu je aj dnes ľahko dostupný a v IMG akadémii, ktorú pôvodne sám založil, ho stretnúť nie je problém. Nick je stále dosť aktívny a momentálne tam plní úlohu mentora. Cena hodinového tréningu s ním sa pohybuje od 900 do 1500 USD. Pre zaujímavosť uvediem, že tie najväčšie mená, taktiež na Floride pôsobiacich „dožívajúcich trénerských dinosaurov“, nie sú o nič lacnejšie. Hodina s Rickom Maccim, ktorý mal v rukách mladého Andyho Roddicka či Sestry Williamsové, vás vyjde na 400, alebo tréning s Nickom Savianom, ktorý nedávno trénoval Kanaďanku Bouchardovú, stojí vraj až 1000 dolárov. Dvoch z nich som videl v akcii osobne a rozprával sa s nimi o modernej metodike. Taktiež som počul niekoľko rôznych recenzií na ich prácu. Akékoľvek hviezdy mali títo tréneri v rukách, za hodinu vám nepovedia určite viac ako iný skúsený tréner. Za jednu či dve hodiny sa toho veľa vyriešiť s novou tvárou ani nedá, hlavne keď detailnejšie nepoznáte hráča a jeho pozadie. Kvality týchto trénerov však spočívajú v skúsenostiach. Som zástancom teórie, že tréner, ktorý stojí 15 eur na hodinu, ale nevidí a nevie vyriešiť problémy, vyjde zákazníka ročne oveľa drahšie, ako tréner ktorý stojí síce 40 eur, ale vie problémy nielen hneď nájsť, ale za niekoľko tréningov aj vyriešiť. Sám si kupujem radšej menej, ale kvalitne. Pohodlné veci, ktoré vynosím a vydržia mi dlhšie. Tak by to malo byť aj v tenise, pretože čas tenistu vo vývoji je vzácny.

Veľa ľudí z Nickovho okolia, ako aj on sám sa netají tvrdením, že nie je žiadny expert čo sa týka techniky, ale skôr výborný rečník a motivátor. Na podobné veci mal totiž ľudí ako napríklad Pat Dougherty, ktorý sa dlhé roky venoval metodike a technickej príprave študentov akadémie. Základ úspechu celého jeho projektu na Floride vidím v tom, že šikovne využil financie iných na vybudovanie potrebných objektov, zakotvil na správnej geografickej polohe a následne sa zameral na sťahovanie mladých talentov z celého sveta.

Ako som už spomenul, tak pri rýchlom „fastfood“ obede sme prehodili pár viet. Spýtal som sa ho, že keby mi mal poradiť len jednu jedinú vec, ktorú považuje ako tréner toľkých grandslamových víťazov za najdôležitejšiu, čo by to bolo. Chytil ma za rameno, pozrel sa mi do očí a povedal. „Načúvaj svojim zverencom. Buď otvorený voči svojim zverencom, môj priateľ. Ak budeš príliš rozprávať a nepočúvať, tak ti unikne to najdôležitejšie. Každý z nich je iný. Agassi mi prišiel na tréning a povedal: ‚Nick, vieš, že dnes musíme trénovať neskôr, lebo mám dohodnutého kaderníka?!‘ Becker bol zas úplný opak a sestry Williamsové vyžadovali jemný prístup, ale ja som ich len správne viedol k cieľu. Nemenil som im náprahy ani nič.“ Jeho myšlienka má určite dačo do seba. Akokoľvek, hneď mi napadlo, že čím sa on vlastne potom pričinil o to, aby sa mohol chváliť ich úspechmi, že ich trénoval, či dokonca vychoval. „Takže Nick, ak tomu dobre rozumiem, ty vlastne tvrdíš, že šampióni sa šampiónmi už narodia a treba ich len dobre viesť?!“ spýtal som sa. „Absolútne,“ odpovedal Nick a hneď potom na chvíľku zamrzol. Moja poznámka totiž smerovala k tomu, že jeho akadémia bola úspešná hlavne kvôli tomu, že, po prvé bola lokalizovaná na Floride, kde je väčšinu roka ideálne počasie a podmienky na tréning. Po druhé mal Nick za sebou sponzorov, ktorí mu vybudovali výborné podmienky pre hráčov. Ako posledné, ale najdôležitejšie je, že Nick skautoval a sťahoval tie najväčšie talenty z celého sveta už ako 8-10-ročné a dával im štipendium. Kto by odmietol kvalitné tréningové podmienky, v peknom prostredí, s teplotou 18 – 30°C celú zimu, neďaleko pláže a zadarmo?

Športovci majú v IMG Akadémii k dispozícii množstvo kurtov, štadiónov a posilňovní s tými najmodernejšími technológiami.

Pláž vzdialená len 10-15 minút od akadémie.

Prirovnám to k futbalovému mužstvu Manchester City, kde tréner dostane od arabského sponzora skoro neobmedzený rozpočet na vyskladanie mužstva s možnosťou ich trénovať v tých najlepších podmienkach. Šanca, že s tými najtalentovanejšími hráčmi príde aj úspech je značne vyššia, akoby musel „vymakať“ priemerných hráčov, ktorí mu prídu do rúk na hrboľatom dedinskom trávniku. On však celou myšlienkou narážal pravdepodobne hlavne na to, že hráči majú iné povahové a telesné vlastnosti. Prichádzajú z rôznych pomerov a preto majú aj iné spoločenské normy a návyky. Spôsob komunikácie a užívania tréningových metód im treba práve preto prispôsobovať. Získať si dôveru vypočutím ich názoru.

Hlavne dnes je práca trénera s mládežou náročnejšia ako kedykoľvek predtým. Kedysi totiž prevládala u trénerov autoritatívna metóda výučby, ktorá bola aj veľmi efektívna. Vyrastal som v športovej rodine, kde otec bol známy atletický tréner. Zverenci mu nemali problém pomôcť s čímkoľvek aj vo voľnom čase a ešte dodnes aj po 20-30-40 rokoch dostáva od niektorých pohľadnice na sviatky a k narodeninám. Teraz sa nad tým len pousmejem. Nech to znie ako klišé, ale mládež naozaj mala k trénerom a učiteľom väčší rešpekt. Dnes je „materiál“ oveľa horší. Mladí športovci sú menej koordinovaní, menej chápaví, majú slabšie motorické schopnosti prevádzať a učiť sa nové pohyby a slabú priestorovú orientáciu v 5D priestore. Prečo je to tak, veď majú k dispozícii lepšie tenisky, lepšie rakety, loptičky, ako aj kvalitnejšiu rehabilitáciu.

VÝCHOVA A SPOLOČNOSŤ

Dnes ich práva zastupujú vo všetkom obetaví rodičia, ktorí si po väčšine s nimi sami doma nevedia dať rady. Keď bolo dieťa kedysi vyhodené z tréningu za zlé správanie alebo malú snahu, tak malo doma čo vysvetľovať. Dnes si to naopak všetko „vyžerie“ skôr tréner. Nielen prehnaná politická korektnosť je problém. Ďalšou brzdou sú moderné výdobytky techniky.

TECHNOLÓGIE A POHODLNOSŤ

Technológie dnes veci síce v mnohých smeroch uľahčujú, ale tým automaticky aj komplikujú. Je všeobecne známe, že ľahší život robí z ľudí lenivcov. Človek má dnes pocit, že môže robiť milión vecí naraz, ale nakoniec nerobí nič poriadne.

Našu koncentráciu, emócie, ako aj kvalitu práce ovplyvňujú nielen mobilné telefonáty a sms správy, ale hlavne množstvo aplikácií v mobile, vďaka ktorým naša myseľ spracováva veľa rozdielnych informácií v priebehu krátkeho času. Deti majú problém s koncentráciou hlavne preto, že celý deň držia v rukách mobil. Keby sa ním aspoň trochu vzdelávali, tak by to bolo ešte v poriadku, ale celý deň trávia pozeraním primitívnych „prankov-nachytávok“, „smiešnych videí“, sledovaním youtuberov a počúvaním hudby, takže ich mozog nenasáva a nerieši nič, čo by naštartovalo ich rozvoj mozgových buniek tým správnym smerom.

Na mobile sú síce aj keď prechádzajú cez priechod pre chodcov, ak im ale zavoláte, tak paradoxne mobil nikdy nezdvihnú. Komunikáciu zvládajú dnes deti totiž lepšie už len prostredníctvom veľmi neosobného štýlu komunikácie a to písaním. Problémy deti dnes neriešia, ale riešenia a odpovede jednoducho vygooglia. Domáce úlohy píšu na notebooku, kde majú nastavené automatické opravovanie chýb. Hľadajú ľahšie cesty a skratky k dosiahnutiu cieľa a tým strácajú prirodzenú schopnosť sa prispôsobovať situáciám, riešiť problémy, čiže v konečnom dôsledku sa im znižuje aj intelekt. Práve vďaka týmto skratkám, ktoré v reálnom živote dnes mladí ľudia aplikujú, sú na tréningu veľmi netrpezliví a ťažšie sa s nimi pracuje. Dá sa konštatovať, že nová generácia, bohužiaľ, kvôli technológiám skôr hlúpne. V realite a profesionálnom športe sa skratky k úspechom robiť, našťastie, ešte nedajú.

MÁLO POHYBU

Nejde len o myseľ, ale aj o telesné schopnosti, ktoré u detí viditeľne upadajú. V tenisových školách po svete sa namiesto tenisu skôr učí, ktorá je pravá a ľavá noha a aké je bočné postavenie. Ak deti aj pochopia, čo od nich chceme, tak sú ich motorické schopnosti tak slabo rozvinuté, že ich reálne nedokážu previesť. Je to tak skutočné a viditeľné, že sa toho, pravdupovediac, bojím. Možno to má dačo spoločné s tým, že na tréningy nejdú na bicykli alebo samovoľne, ale len vo vyhriatom autíčku. Ich koordinácia je slabšia možno aj preto, že sa vo voľnom čase nevyhýbajú šípom z vlastne vyrobených lukov a možno tým, že neskáču a nelozia na preliezkach, ale hrajú sa doma na gauči  PS4. Telocvik bol mojím najobľúbenejším predmetom, dnes vraj patrí medzi tie najmenej obľúbené.

NEZÁUJEM

Buďme úprimní a pozrime sa na to, koľko času dnes hráči trávia sledovaním tenisu v televízii alebo na internete. Ja som sa na VHS kazetách sám analyzoval, dookola sledoval a následne v obývačke imitoval podanie Samprasa a Ivaniševiča. Pred tréningami a zápasmi som sa motivoval pozeraním najlepších výmen svojich obľúbených hráčov. Potom som skočil na bicykel a meral si čas, za ktorý prídem na dvorce, dúfajúc, že spravím nový rekord. Od začiatku tréningu som sa vďaka tejto vizualizačnej metóde cítil zodpovednejší za to, čo robím. Dnes mnoho mladých tenistov nevymenuje ani päť hráčov z prvej svetovej dvadsiatky a na tréning chodí len autom s rodičmi-taxikármi.

Akokoľvek, práve preto, že spoločnosť taký vývoj chce a vyhovuje jej to, Nickovu radu nemožno brať doslovne. Jeho myšlienka bola cielená. Byť efektívnejším a flexibilnejším trénerom. Samozrejme, zodpovednosťou trénera zostáva viesť svojich zverencov správnym smerom, ale aj vhodne im upravovať, či rozvíjať techniku, stratégiu hry, taktické vzdelanie a ďalšie dôležité súčasti hry. Jednoducho, maximalizovať ich potenciál a minimalizovať možnosť zranení. Jeho radu, viac počúvať a pozorovať svojich hráčov beriem ako veľmi hodnotný tip nad ktorým som sa aj ja hlbšie zamyslel. A čo robiť s tou mládežou? To už nechám na samotných rodičov, veď v konečnom dôsledku dieťa je a bude z najväčšej časti vždy len ich zrkadlom.

Krásne Vianoce prajem všetkým!

Bio trénera Jána Solčániho

V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pracoval po svete s mnohými hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 45), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Wu Ti (ATP 186), Čang Č‘-čen (ATP 335), Čou I-miao (WTA 127) a niekoľko poľských, srbských, bulharských, švajčiarskych a slovenských juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča. 

Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik a poradca, ktorý klientovi na požiadanie detailne zhodnotí herný prejav a celkový stav, v ktorom sa v danom momente tenisový hráč nachádza. V prípade potreby taktiež zhodnotí výkonnosť celého realizačného tímu a všetky okolité vplyvy, ktoré môžu priamo či nepriamo/krátkodobo, či dlhodobo ovplyvňovať výkon a výsledky hráča. Nakoniec pripraví plán ako zlepšiť efektivitu celého tímu a tým reťazovo nielen výkonnosť hráča a jeho výsledky na turnajoch, ale v konečnom dôsledku aj jeho/jej umiestnenie v lokálnych, národných, či medzinárodných tabuľkách.

O nás Dominika Mikušiaková

Môže Vás zaujímať

Analýzy hráčov: Stefanos Tsitsipas

Mladý sympatický Grék síce má ešte len 20 rokov, ale má už čo-to za sebou. …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

18 − 14 =