utorok , apríl 23 2019
Tenisový Svet / Najdôležitejšie / Sieň slávy: Ikonická Nórka kraľujúca počas vojny newyorskému Grand Slamu
Foto: Wikipédia

Sieň slávy: Ikonická Nórka kraľujúca počas vojny newyorskému Grand Slamu

Nórsko a tenis nie je úplne tradičné spojenie. Napriek tomu sa už počas Prvej svetovej vojny objavila hráčka, ktorá robila tomuto škandinávskemu kráľovstvu výborné meno – Molla Malloryová.

Sláva v Európe a prvá cesta za more

Anna Margrethe Bjurstedtová, ako znelo jej občianske meno, sa narodila 6. marca 1884 v nórskom Mosviku. Tenis hrávala dlho len na domácej pôde. Stala sa niekoľkonásobnou majsterkou krajiny. Mala už 28 rokov, keď na seba prvýkrát upozornila medzinárodne. Na olympiáde 1912 v Štokholme získala bronzovú medailu. V roku 1915, keď už v Európe zúrila Prvá svetová vojna, odcestovala „Molla“, ako ju prezývali, do New Yorku. Jej cieľ bola práca masérky.

Venovať sa milovanému tenisu aj v Spojených štátoch amerických jej prišlo ako dobrý nápad. Pre miestnych bola neznámou hráčkou, no jej meno sa začalo rýchlo skloňovať v odborných i laických kruhoch. V roku 1915 ovládla vtedy prestížny U.S. Indoor Championships aj U.S. National Championships (dnes US Open, pozn. red.). Vo finále zdolala po výsledku 4:6, 6:2, 6:0 domácu Hazel Hotchkissovú-Wightmanovú.

dobová fotografia z roku 1915

Stará škola – vlastné zbrane

Bjurstedtová Američanov okamžite zaujala. Jej robustná, ťažkopádne pôsobiaca postava bola v rozpore s jej atletickou vybavenosťou. „Na kurte vyzerala ťažká. Bola však obrovská bojovníčka, skvele sa pohybovala a mala neprekonateľnú obranu,“ spomínal si na ňu bývalý prezident Americkej tenisovej asociácie Robert Kelleher, ktorý jej robil v mladosti zberača loptičiek.

Nielen výzorom a prekvapivou pohyblivosťou bola „Molla“ iná. Išlo o starú školu, ktorá tvrdohlavo odmietala hru na sieti. „Nepoznám žiadne dievča, ktoré by mohlo využívať hru na sieti,“ tvrdila. Preto hrala zásadne od základnej čiary. Najmä z forhendu dokázala triafať loptičky mimoriadne razantne. „Všimla som si, že ostatné tenistky nehrajú údery tak razantne, ako by mohli. Verím, že musím ísť do loptičky vždy naplno. Je to asi dispozícia, ktorá mi bola daná, aby som zdolávala súperky. Nenazývam to však tenis,“ sebakriticky hodnotila svoje pojatie, ktoré v sebe kombinovalo prvky skvelej obrany a extrémnej razancie.

Totálna dominancia

Po prvom titule z U.S. National Championships prišlo obdobie dominancie. Nórska velikánka nenašla v New Yorku premožiteľku v rokoch 1916, 1917, 1918. Postupne si to odniesli domáce tenistky Louise Hammondová-Raymondová, Marion Vanderhoefová a Eleanor Gossová. Prvá svetová vojna sa pomaly chýlila ku koncu a to sľubovalo aj návrat skúsenej Nórky na európsku pôdu, kde sa malo opäť začať bojovať o trofeje z Roland Garros (vtedy World Hard Court Championships resp. French Championships, pozn. red.) a Wimbledonu.

1920 – rok veľkých zmien

Rok 1920 bol skutočne turbulentný. Rodáčka z Mosviku sa po 11 rokoch vrátila na Wimbledon a postúpila do semifinále. Tu pochopila, ako sa kontinentálny tenis vyvíjal a že tunajšie hráčky ani počas vojny nezaspali na vavrínoch. V septembri sa vydala za makléra Franklina Malloryho, zmenila si meno na Malloryová a zmenila aj občianstvo. Z Nórky sa stala Američanka. A ako domáca reprezentantka sa vrátila do New Yorku, kde opäť triumfovala. Teraz si vo finále podarila s ďalšou Američankou Marion Zindersteinovou.

Wimbledonská šanca a ďalšie americké úspechy

Na americkej pôde bola „Molla“ stále hviezda číslo jeden. Newyorský Grand Slam ovládla aj v sezóne 1921, keď si na nej vo finále vylámala zuby americká hráčka Mary Browneová. Na Wimbledone 1922 mala zdanlivo najväčšiu šancu na mimoamerické grandslamové víťazstvo. Vo finále ju ale zmietla z kurtu Francúzka Suzanne Lenglenová po výsledku 6:2, 6:0. A tak si musela znova všetko vynahradiť na U.S. National Championships. V boji o titul zvíťazila nad domácou Helen Willsovou-Moodyovou, ktorá jej to však v ďalších dvoch edíciách turnaja vo finále vrátila.

Molla Malloryová v roku 1924

Úžasný návrat na trón vo veku 42 rokov a trpký koniec

Keď už sa zdalo, že je nórska rodáčka za zenitom, prišlo jej najpamätnejšie víťazstvo. Mala 42 rokov a na U.S. National Championships 1926 zdolala vo finále Elizabeth Ryanovú z USA 4:6, 6:4, 9:7. V rozhodujúcom sete pritom prehrávala 0:4! Možno to bol ideálny čas na rozlúčku s kariérou. Malloryová však chcela pokračovať a o 3 roky neskôr sa lúčila po najtrpkejšej porážke svojej kariéry. V semifinále milovaného amerického Grand Slamu prehrala s Helen Willsovou-Moodyovou 0:6, 0:6.

Molla Malloryová vs Helen Willsová-Moodyová (fragmenty zo semifinále):

Úspechy v kocke

Okrem úctyhodných 8 singlových získala aj 2 deblové a 3 mixové tituly z U.S. National Championships. Keďže žiadne oficiálne rebríčky v tom čase neexistovali, všetko záviselo iba od žurnalistov, ktorí ich zostavovali. Podľa všeobecne uznávaného Arthura Wallisa Myersa bola najvyššie na 2. mieste v rokoch 1921 a 1922. Spolu s Chris Evertovou sú jedinými tenistkami, ktoré vyhrali US Open štyrikrát za sebou.

Mimotenisové aktivity a obdobie po ukončení kariéry

Robustná tenistka bola veľká bojovníčka za možnosť žien športovať. V roku 1916 napísala spolu so Samuelom Crowtherom knihu Tenis pre ženy. V roku 1958 bola uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Akoby sa tým jej poslanie naplnilo. O rok neskôr, 22. novembra, zomrela Malloryová vo veku 75 rokov v Štokholme. Symbolicky. Veď práve tu získala o 47 rokov skôr bronzovú olympijskú medailu, ktorou odštartovala svoju veľkolepú kariéru.

O nás Michal Pokrivka

Môže Vás zaujímať

Skokani týždňa: Fognini a Lajovič vďaka Monte Carlu s novými maximami

V rebríčku WTA sa kvôli Fed Cupu veľké zmeny neudial, no zopár tenistiek si vytvorilo …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

two + 3 =