nedeľa , október 20 2019
Tenisový Svet / Najdôležitejšie / Sieň slávy: Kuriózny česko-slovenský víťaz Wimbledonu 1973
Foto: ITF/Jiří Pekárek

Sieň slávy: Kuriózny česko-slovenský víťaz Wimbledonu 1973

Napriek tomu, že najlepším českým tenistom histórie je zrejme Ivan Lendl, na posvätnej wimbledonskej tráve získal titul jediný muž od našich západných susedov. Za kurióznych okolností ním bol Jan Kodeš.

Tenisové začiatky českej ikony

Jan Kodeš sa narodil 1. marca 1946 v metropole povojnového Česko-Slovenska – Prahe. Tenisu sa venovala aj jeho staršia sestra Vlasta Vopičková (rod. Kodešová), ktorá však nikdy nedosahovala také kvality ako jej o dva roky mladší brat. Jeho otec bol majstrom republiky v bicyklobale, mama bola poděbradskou kráľovnou krásy.

Jan Kodeš prevyšoval už v juniorských kategóriách svojich rovesníkov. V roku 1964 vyhral dorastenecké Majstrovstvá ČSSR a v ďalších rokoch začal prenikať do sveta „veľkého tenisu“. V roku 1966 debutoval v Davisovom pohári a v nasledujúcej sezóne už hral osemfinále Roland Garros. Jeho veľké úspechy však začali prichádzať až so začiatkom Open éry, teda od roku 1968, hoci práve v tejto premiérovej sezóne po fúzii amatérov s profesionálmi neuhral na Grand Slamoch ani jedno kolo.

Veľké chvíle na Roland Garros

Kodeš tenisovo vyrastal na antuke, a tak nie je prekvapením, že sa mu najviac darilo na parížskom Roland Garros. V roku 1969 si len 175 centimetrov vysoký pražský rodák zopakoval osemfinále, no o rok už senzačne triumfoval, keď si vo finále hladko poradil s Juhoslovanom Željkom Franulovičom 6:2, 6:4, 6:0.

V nasledujúcej sezóne dokázal český tenista svoj titul obhájiť. Tentokrát zdolal v bitke o titul slávneho Rumuna Ilieho Nastaseho 8:6, 6:2, 2:6, 7:5 (v tom období sa ešte nehral tajbrejk, pozn. red.). Následne bojoval neúspešne vo finále US Open so Stanom Smithom. Ročník 1972 nebol príliš úspešný, no najpamätnejšia udalosť jeho kariéry ešte len mala prísť.

Fragmenty z finále US Open 1971:

Kauza Pilič a wimbledonský bojkot

V máji 1973, teda tesne pred Wimbledonom, odohrala Juhoslávia daviscupové stretnutie proti Novému Zélandu. Juhoslovanský tenisový zväz tvrdil, že Niki Pilič odmietol reprezentovať svoju krajinu a suspendoval ho na deväť mesiacov. Niki tvrdenie národného zväzu popieral, no ILTF (predchodkyňa ITF, pozn. red.) jeho suspendáciu potvrdila (hoci sa skrátenú dobu jedného mesiaca) a juhoslovanská hviezda prišla o Wimbledon.

Reakciou väčšiny profesionálov bol bojkot Wimbledonu. Až 81 hráčov, ktorí mali právo štartu, sa ho vzdali. Medzi nimi až 12 z pôvodne nasadenej 16-ky. Chýbali mená ako Stan Smith (obhajca trofeje), Arthur Ashe, John Newcombe, Ken Rosewall či Roy Emerson. Elitnou štvoricou, ktorá sa k bojkotu nepridala, boli Jan Kodeš, Ilie Nastase, Alex Metreveli a Roger Taylor.

V prípade reprezentantov Česko-Slovenska, Rumunska a Sovietskeho zväzu išlo aj o politický aspekt a prejav podpory rozhodnutia spriaznenej Juhoslávie. Brit Taylor zase štartoval, aby nenarušil priebeh domáceho podujatia. Aj to až po nátlaku médií a usporiadateľov, hoci ATP všetkým zúčastneným pohrozila trestom, keďže vtedy zvádzala zákulisný boj s ILTF. Pilič má na tých, ktorí nastúpili, ťažké srdce a tvrdí, že chceli využiť situáciu a vyhrať.

Wimbledon 1973

Výsledkom bojkotu bolo, že sa do „pavúka“ mužskej dvojhry dostalo 29 kvalifikantov a rekordných 49 „lucky loserov“. Medzi nimi aj rôzni amatérski hráči. Počet nasadených hráčov bol znížený zo 16 na 8. Jan Kodeš, nasadený ako druhý, hral svoj ôsmy Wimbledon v kariére. Z predošlých siedmich prípadov až päťkrát vypadol v 1. kole, raz v druhom, ale rok predtým už hral semifinále, čo mu dávalo pri slabšej konkurencii nádej na dobrý výsledok.

Jeho cesta do finále bola pomerne kuriózna. V 1. kole zdolal „lucky losera“ Keničiho Hiraja z Japonska, potom ďalšieho náhradníka Pietra Marzana z Talianska, v 3. kole juhoafrického kvalifikanta Johna Yuilla a v osemfinále tretieho „lucky losera“ Džajdipa Mukerdžeu z Indie. Vo štvrťfinále skončil na Kodešovej rakete známy Ind Vidžaj Amritradž, ktorý však vtedy nepatril ani medzi širšiu svetovú špičku. Napriek kvalite súperov stratil český tenista cestou do semifinále až šesť setov.

V ňom si poradil po výsledku 8:9, 9:7, 5:7, 6:4, 7:5 s domácim Rogerom Taylorom, aby následne nedal vo finále šancu reprezentantovi Sovietskeho zväzu Alexovi Metrevelimu, ktorého zdolal 6:1, 9:8, 6:3. V roku 1973 sa hral na Wimbledone prvýkrát tajbrejk, ale až za stavu 8:8. Aby sme Kodešov titul zbytočne nedegradovali, treba spomenúť, že v Londýne štartovali aj vtedajšie vychádzajúce hviezdy svetového tenisu ako Jimmy Connors, Björn Borg alebo Corrado Barazzutti.

Jan Kodeš – cesta za wimbledonským titulom:

O spochybňovanom  wimbledonskom titule legendárny Čech hovorí: „Tie reči ma štvali len dva mesiace – do finále US Open. Vtedy sa hralo Forest Hills, tiež na tráve. V semifinále som tam porazil Smitha, Lavera vyradil Amritradž, Ashe prehral s Borgom, ten potom s Piličom, Okker s Connorsom a Piliča som vyradil ja. ‚Wimbledonskí‘ tam dali rebelom na frak. Takže reči o tom, čo keby na Wimbledone boli, príliš neberiem.“

Následne si zahral Kodeš na US Open spomínané druhé finále (prehral s Johnom Newcombom, pozn. red.), keď cestou porážal aj súperov bojkotujúcich Wimbledon, no išlo o jeho posledný výraznejší individuálny úspech.

Ústup z popredných pozícií a koniec

Napriek tomu, že Jan Kodeš absolvoval ešte ďalších osem plnohodnotných sezón na okruhu, výraznejšieho individuálneho úspechu sa nedočkal. Na Grand Slamoch prešiel už len dvakrát do štvrťfinále a zväčša končil v úvodných dvoch kolách. Úspechov sa dočkal aspoň v Davisovom pohári. Bol súčasťou neúspešného tímu vo finále 1975 proti Švédsku a najmä členom víťazného výberu z roku 1980 (finále 4:1 proti Taliansku v jeho rodnej Prahe, pozn. red.).

Do finálového zápasu popri Ivanovi Lendlovi, Tomášovi Šmídovi a Pavlovi Složilovi nezasiahol, ale na sklonku kariéry sa aspoň ešte raz zapísal do tenisových dejín. Posledný zápas odohral v roku 1983 na challengeri v holandskom Hilversume. V 1. kole prehral 1:6, 5:7 s Francúzom Jéromom Vanierom.

stretnutie víťazného tímu z roku 1980 po rokoch

Úspechy v kocke

Kodešovým rebríčkovým maximom vo dvojhre je 4. pozícia zo septembra 1973, vo štvorhre bol najvyššie na 12. priečke v máji 1979. Podľa oficiálnych údajov ATP je držiteľom deviatich singlových a 17 deblových titulov. V singli má tri grandslamové tituly, vo štvorhre bojoval o primát po boku Poliaka Wojciecha Fibaka na Roland Garros 1977, ale neúspešne.

V roku 1990 bol organizáciou ITF uvedený do Medzinárodej tenisovej siene slávy. V roku 2011 mu bola udelená Cena Emila Zátopka (uvedenie do Siene slávy českého športu). O rok neskôr bol v televíznej ankete zvolený za 83. najlepšieho tenistu histórie.

Jan Kodeš – rozhovor z roku 2010:

Obdobie po skončení kariéry

Po skončení kariéry je Kodeš členom nominačnej komisie pre vstup do Medzinárodnej tenisovej siene slávy i členom komisie pre udeľovanie zlatého vyznamenania ITF. V rokoch 1982 – 1987 bol nehrajúcim kapitánom česko-slovenského daviscupového výberu, v rokoch 1994 – 1998 pre zmenu prezidentom Českého tenisového zväzu.

Po skončení kariéry napísal knihu Tenis byl můj život, istý čas zastrešoval predaj značkového oblečenia v Prahe a v roku 2014 absolvoval transplantáciu srdca. Zaujímavosťou v súvislosti s Kodešom je, že počas aktívnej kariéry nikdy nehral na Australian Open. Tenisu sa aktívne venoval aj jeho syn Jan Kodeš mladší, ktorý má dnes 47 rokov. Okrem neho má ešte dve deti. S bývalou manželkou Lenkou aj 43-ročnú dcéru Terezu, so súčasnou partnerkou Martinou má 23-ročnú dcéru Annu.

Jan Kodeš v súčasnosti

Napriek tomu, že sa v súvislosti s Janom Kodešom najčastejšie skloňuje jeho wimbledonský titul, ktorý by nebyť bojkotu možno nezískal, nemožno mu uprieť najmä jeho fantastickú hru na antuke, vďaka ktorej dvakrát triumfoval na Roland Garros, keď štartovala kompletná tenisová špička. Jan Kodeš by bol teda zapísaný v tenisovej histórii aj bez Wimbledonu 1973.

O nás Michal Pokrivka

Môže Vás zaujímať

Tenisové tipy: Štartuje turnaj v rodnom meste Rogera Federera

Začína sa tenisový turnaj v rodnom meste Rogera Federera – v Bazileji. On nemôže, samozrejme, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

4 × 3 =