piatok , september 21 2018
Tenisový Svet / Najdôležitejšie / Sieň slávy: Legendárna Brazílčanka, ktorá sa „postarala“ o sprísnený wimbledonský „dress code“
Foto: mariabueno.org

Sieň slávy: Legendárna Brazílčanka, ktorá sa „postarala“ o sprísnený wimbledonský „dress code“

Brazílčanov si majú ľudia tendenciu spájať predovšetkým s antukou. Na svedomí to má najmä Gustavo Kuerten, ktorý vyhral trikrát Roland Garros. Na prelome 50. a 60. rokov však Maria Buenová dominovala na rýchlejších povrchoch.

Začiatky v rodine tenisových nadšencov

Maria Esther Andion Buenová sa narodila 11. októbra 1939 v Sao Paule. Jej otec, v civilnom zamestnaní podnikateľ, mama, aj starší brat Pedro, boli tenisoví nadšenci, ktorí chodili hrávať do miestneho klubu. Jedného dňa so sebou vzali aj 6-ročnú Mariu. Mala obdivuhodný talent. Hoci začínala s extrémne ťažkou raketou, nevhodnou pre malé dievčatko, rýchlo sa naučila hrať na vysokej úrovni.

A napriek tomu, že jej nenajali žiadneho profesionálneho trénera, ako 14-ročná vyhrala brazílsky šampionát. O tri roky neskôr aj prestížny juniorský Orange Bowl 1957 na Floride. Bolo rozhodnuté. Ide sa skúšať šťastie na hlavný okruh. V tom čase sa na ňom pohyboval aj spomínaný starší brat, ale nedosahoval veľké úspechy.

s bratom Pedrom

Rýchle presadenie na medzinárodnom fóre

Talentovaná brazílska tenistka, ktorá vynikala agresívnymi základnými údermi, skvelými volejmi a podaním okopírovaným od Billa Tildena, okamžite zaujala ziskom titulu na Italian Open (predchodca dnešného podujatia v Ríme, pozn. red.). Tituly zbierala aj na iných turnajoch, až prišla wimbledonská premiéra. S Američankou Atheou Gibsonovou získali trochu nečakane titul.

V sezóne 1959 sa už s Buenovou počítalo. Všetci ju poznali ako hráčku s mimoriadne ladným pohybom po kurte a technicky čistými údermi. Vyslúžila si za to prezývku „Tenisová balerína“. Druhý wimbledonský štart jej už priniesol aj singlový titul. Vo finále zdolala 6:4, 6:3 Američanku Darlene Hardovú. V All England Clube sa stala prvou a dodnes jedinou juhoamerickou víťazkou.

Fragmenty z finále Wimbledonu 1959:

Dominanciu potvrdila na konci roka víťazstvom na U.S. Championships (dnes US Open, pozn. red.). V boji o titul zvíťazila 6:1, 6:4 nad Britkou Christine Trumanovou. Médiá ju vyhlásili za najlepšiu športovkyňu roka a tenisovú svetovú jednotku.

Rok 1960 – rok snov

Označená za najlepšiu hráčku sveta, v priebehu ďalších 12 mesiacov tento honor potvrdzovala. Vo štvorhre dokonca získala kalendárny Grand Slam, čo sa nikomu pred ňou nepodarilo. V Austrálii triumfovala po boku Trumanovej, na ďalších štyroch podujatiach „veľkej štvorky“ kooperovala s Hardovou. Obe patrili vtedy zároveň medzi jej najväčšie singlové sokyne. V Paríži uspela jedinýkrát v kariére aj v mixe. S Austrálčanom Bobom Howom.

Na Wimbledone obhájila singlový titul vďaka finálovému víťazstvu 8:6, 6:0 nad Juhoafričankou Sandrou Reynoldsovou. Kuriózny bol americký Grand Slam. Maria na ňom postúpila do finále, no prišiel hurikán Donna, ktorý spôsobil bezprecedentné odloženie posledného zápasu turnaja. O týždeň neskôr nestačila brazílska ikona po výsledku 4:6, 12:10, 4:6 na spomínanú Hardovú.

odovzdávanie víťaznej trofeje na Wimbledone 1960

Brazília svoju hviezdu milovala. Po triumfálnom návrate domov ju vítali davy fanúšikov, absolvovala jazdu helikoptérou s prezidentom Juscelinom Kubitschekom. Objavila sa aj na poštovej známke, bola jej postavená socha a venované auto. Ulicu, na ktorej sa narodila, po nej chceli pomenovať, no zákony vtedy neumožňovali, aby bol geografický objekt pomenovaný po žijúcom človeku.

Maria Buenová na dobovej poštovej známke

Zdravotné problémy a wimbledonská kontroverzia

V roku 1961 sa začali valiť na rodáčku zo Sao Paula nepríjemnosti. Neustále sa cítila unavene, no keďže jej nevedeli určiť diagnózu, snažila sa hrať ďalej. Napokon jej zistili hepatitídu a osem mesiacov musela stráviť v posteli. Schudla takmer 11 kilogramov. Chýbala jej sila, pôsobila nezdravým dojmom. Hoci sa postupne zotavovala, optimálna tenisová forma bola v nedohľadne.

Náročné obdobie napokon ako-tak prekonala v lete 1962. Opäť dokázala držať krok s najlepšími, hoci na grandslamové tituly ešte pomýšľať nemohla. Na Wimbledone 1962 upútala inak. Vždy štýlová tenistka mala na svojich šatách viaceré farebné prvky, čo zaskočilo divákov i organizátorov. Práve ona bola impulzom k tomu, aby bol zavedený sprísnený, striktne biely „dress code“.

Maria Buenová na Wimbledone 1962:

Návrat na výslnie

Na jeseň 1962 získala s Hardovou na U.S. Championships ďalší štvorhrový titul. Na výslnie sa vrátila fyzicky opäť stopercentne pripravená Buenová v sezóne 1963. So svojou stabilnou partnerkou opäť dobyla wimbledonskú štvorhru a na U.S. Championships si poradila vo finále dvojhry po setoch 7:5, 6:4 s Margaret Courtovou (vtedy Smithovou) z Austrálie.

Legenda bola definitívne späť. Na Wimbledone 1964 už neprišli žiadne kontroverzie, ale epický finálový triumf 6:4, 7:9, 6:3 nad svojou vtedajšou rivalkou Courtovou. V USA obhájila titul nevídaným spôsobom. Domácu Carole Caldwellovú Graebnerovú deklasovala 6:1, 6:0.

Bohužiaľ, nikdy jej nebolo dopriate skompletizovať singlový kariérny Grand Slam. V Paríži i Melbourne mala po jedenej finálovej šanci. Vo Francúzsku prehrala v sezóne 1964 s Courtovou 7:5, 1:6, 2:6, v Austrálii jej o rok neskôr vzdala za stavu 7:5, 4:6, 2:5. Mnohými kritizovaný skreč prišiel pre kŕče a bolesti ľavého kolena.

v Melbourne ju zradilo koleno

Operácia a posledný úspešný návrat

Koleno išlo okamžite pod nôž. Brazílčanka mala neistú budúcnosť, po štvormesačnej rehabilitácii však mohla opäť vstúpiť na scénu. Znova sa jej to podarilo veľkolepo. Na Wimbledone získala po boku Američanky Billie Jean Moffittovej ďalšiu víťaznú trofej. O rok neskôr sa jej darilo po boku inej americkej tenistky Nancy Richeyovej. Obhájila londýnsky titul a pridala aj ten newyorský.

Práve v najľudnatejšom meste Spojených štátov amerických zažiarila naposledy v singli. Vo finále zdolala symbolicky svoju deblovú partnerku. Suverénne 6:3, 6:1.

Momenty z finálového zápasu proti Richeyovej:

Zničujúci Wimbledon 1967 a definitívny ústup

V Londýne vyčíňalo v roku 1967 daždivé počasie. Viac sa nehralo ako hralo. Keď sa konečne mraky umúdrili a ustúpili, bolo treba dobehnúť sklz. Maria odohrala za jeden deň 120 gemov, čo jej úplne zničilo ruku. Napriek varovaniam lekárov a bolestiam sa z okruhu nestiahla. Nakoniec ju to svojím spôsobom zapísalo do histórie.

Na US Open 1968, prvom v tzv. otvorenej ére, triumfovala vo štvorhre po boku ikonickej Courtovej. O rok neskôr musela s bolesťou v srdci akceptovať čoraz dôraznejšie varovania lekárov a skončiť s tenisom. Stále však hľadala spôsoby ako sa vrátiť. Podstúpila niekoľko operácií ramena. Jej rehabilitácia bola nekonečná, no navzdory všetkým prognózam sa v sezóne 1974 opäť objavila na kurte.

Už nikdy sa nedostala do niekdajšej formy, ale jej vôľa bola neuveriteľná. Trénujúc z preventívnych dôvodov len hodinu denne a hrajúc často pod kortizónovými injekciami ešte dokázala postúpiť do štvrťfinále Wimbledonu 1976 a 3. kola Wimbledonu 1977. Neskôr sa sústredila iba na štvorhru a v San Diegu 1980 odohrala svoj definitívne posledný duel.

na Wimbledone 1976 statočne bojovala proti súperkám i bolestiam

Úspechy v kocke

Počas svojej dlhočiznej kariéry získala Buenová celkovo 63 singlových titulov (z toho sedem grandslamových). Na úrovni „veľkej štvorky“ pridala ešte 11 úspechov v ženskej štvorhre a jeden v mixe. Všetky tieto čísla z nej robia najúspešnejšiu juhoamerickú tenistku všetkých čias. Za svetovú jednotku bola označená v rokoch 1959, 1960 a 1964.

Už v roku 1978 bola uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Do dnešného dňa sú spolu s Argentínčankou Gabrielou Sabatiniovou jedinými Juhoameričankami, ktorým sa dostalo takejto pocty. O 26 rokov neskôr sa stala súčasťou Medzinárodnej siene slávy športovkýň.

Obdobie po ukončení kariéry

V 80. rokoch pomáhala organizácii WTA so vzdelávacími seminármi. Keď jej to zdravie umožnilo, rada sa zúčastnila na veteránskom turnaji. Aby mohla vziať aj vo vyššom veku do rúk raketu, neváhala absolvovať v rokoch 1992 a 2001 ďalšie operácie. Tentokrát v bedrovej oblasti. Nekonečná láska k tenisu ju neopúšťala. Spolupracovala ako komentátorka s brazílskou stanicou SporTV.

po skončení kariéry sa venovala aj deťom

Jej sugestívne komentovanie z nej spravilo idol v očiach novej generácie. „Užívam si túto výzvu. Snažím sa divákom priblížiť pozadie turnajov, hráčov, nie komentovať výmeny. Tie predsa vidia na obrazovke, no nie?“ vysvetľovala svoj pohľad na komentátorský chlebíček.

Momentálne jej v Brazílii stoja tri sochy. „Bola som poctená troma sochami, poštovou známkou, štátnymi vyznamenaniami. Myslím, že je to lepšie ako krava, ktorú dostal Roger Federer,“ vtipkovala pred pár rokmi. Švajčiarovi bolo živé zviera venované po triumfe na Wimbledone 2003 organizátormi ATP turnaja v Gstaade.

v roku 2009 si „zapinkala“ s Maroiu Šarapovovou

Od roku 2015 nesie meno Marie Buenovej centrálny kurt v Riu de Janeiro. Najlepšia brazílska tenistka histórie zomrela 8. júna 2018 po boji s rakovinou ústnej dutiny. Na druhý deň jej pred finále Roland Garros venovali zaplnené tribúny minútový aplauz.

O nás Michal Pokrivka

Môže Vás zaujímať

Definitívny koniec – Južnyj sa v Petrohrade rozlúčil s kariérou

PETROHRAD – Rus Michail Južnyj dnes dal definitívnu bodku za svojou úspešnou kariérou. Môže za to …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

3 × five =